Zásadné posolstvá z konferencie CEDMO: Európa rieši informačný chaos

Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO) organizovalo medzinárodnú konferenciu Európa rieši informačný chaos, ktorá sa konala 22.9. – 23.9.2022 v Prahe. KINIT je súčasťou projektu CEDMO, vďaka čomu mali naši kolegovia Mária Bieliková, Jakub Šimko, Róbert Móro, Ivan Srba a Andrea Hrčková možnosť zúčastniť sa. 

Myslíme si, že táto konferencia bola mimoriadne dôležitá, pretože slúžila ako platforma pre stretnutie rôznych odborníkov a kľúčových zainteresovaných strán – vrátane verejných zástupcov EÚ a strednej a východnej Európy, mimovládnych organizácií, akademikov, novinárov, legislatívnych a technologických subjektov. 

Títo odborníci sa venovali rozsiahlemu okruhu tém súvisiacich s dezinformáciami, ako napr:

Tieto kľúčové zainteresované strany a komunity na všetkých úrovniach spoločnosti boli zmobilizované v rámci platformy EDMO, ktorá „slúži na lepšie poznanie tohto fenoménu a boj proti dezinformáciám“, ako vysvetlil Miguel Poires Maduro. Prieskumy a výskumy prezentované na konferencii skutočne priblížili a ozrejmili rôzne aspekty fenoménu dezinformácií v rôznych krajinách.

Bohužiaľ, niektoré výsledky prezentovaných štúdií neboli potešujúce. Zaujala nás najmä sociologická štúdia IPSOS. Zistilo sa v nej, že Slováci sú najnáchylnejším národom na falošné protiukrajinské naratívy, najmä pokiaľ ide o utečencov. Mnohí výskumníci však ukázali, že vhodnými opatreniami možno náklonnosť k dezinformáciám zvrátiť.

Rôzni odborníci, ale aj Věra Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie, vidia najväčší potenciál v efektívnej strategickej komunikácii. Pre demokraciu sú kľúčové aj médiá so zakorenenými etickými princípmi a silným morálnym kompasom. Jochen Spangenberg zdôraznil, že médiá by mali kriticky posudzovať informácie a zaoberať sa mediálnou únavou, ktorú čitatelia pociťujú kvôli množstvu negatívnych správ.

Digitálna gramotnosť je jednou z najdôležitejších súčastí obrany proti dezinformáciám. Veľmi povzbudzujúce bolo, že mnohí rečníci predstavili svoje úspešné vzdelávacie projekty. Juliane von Reppert-Bismarck mala trefnú poznámku, že na dobré vzdelávanie mladých ľudí treba používať pútavé hry. A ak chcete trénovať akýkoľvek sval (aj mozog), musíte začať s ľahšími váhami, nie s tými najťažšími. 

Overovanie faktov (fact-checking) je ďalším dôležitým nástrojom na obranu pravdy. Ako poznamenal Alexander Stubb, bez základného zázemia pre pravdu nemôžeme mať demokraciu. Zároveň sa mnohí odborníci zhodujú, že iniciatívy zamerané na overovanie faktov nemôžu byť izolované. Ako poznamenal Peter Dubóczi, overovanie faktov sa presúva do geopolitiky, aby bolo účinné. Podľa Tomáša Kriššáka sa naozaj musíme zamerať na budovanie silnej strategickej komunikácie v regióne a fact-checking musí byť jej súčasťou.

KInIT mal na starosti konferenčný blok Technológie a umelá inteligencia, na ktorom sa odborníci zhodli, že technológie a umelá inteligencia nie sú svätým grálom na boj proti dezinformáciám. Predstavili však veľmi praktické nástroje, ktoré môžu pomôcť overovateľom faktov, výskumníkom a vláde: 

Tieto nástroje rozširujú dosah nástrojov poskytovaných najväčšími platformami, ktoré sú tiež veľmi potrebné. Ďalšie nástroje sa navrhujú v rámci projektu CEDMO na základe potrieb používateľov (fact-checkerov), ktoré v rámci projektu skúma KInIT.

Obzvlášť sa mi páčila panelová diskusia po prezentáciách, v rámci ktorej odborníci na umelú inteligenciu „posielali odkazy“ publiku, ktoré nemá technické vzdelanie. Brendan Spillane mal úplnú pravdu, keď povedal, že AI nevyrieši dezinformácie, len ich odhalí. Ivan Srba dodal, že musíme správne nastaviť očakávania zodpovedajúce úrovni vyspelosti súčasných technológií, aby sme vybudovali dôveru v umelú inteligenciu. Ľuboš Kráľ vysvetlil, že tieto vysoké očakávania môžu vychádzať zo zavádzajúceho pojmu „umelá inteligencia“. Ako povedal, umelá inteligencia ešte stále nie je inteligentná, ani umelá, je to len štatistika. Mária Bieliková poznamenala, že na to, aby sme mohli dobre navrhnúť technológie umelej inteligencie, musíme pochopiť používateľov a ich správanie.

Dezinformácie sú multiplatformovým, viacjazyčným, multimodálnym a cezhraničným fenoménom, ako to zhrnula Kalina Boncheva. Na ochranu našej infosféry potrebujeme spoluprácu všetkých zúčastnených strán. Ak bude potrebná regulácia, musí byť nediskriminačná, systematická a zohľadňovať používateľa, ako na záver skonštatoval Ľuboš Kukliš.