Čo je
sep 5. 2025
Meet Marián Šimko
Séria Gamechangers predstavuje príbehy ľudí, ktorí stáli pri zrode Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Svojou víziou a odhodlaním pretvorili odvážny nápad na realitu a vytvorili nové miesto pre excelentnú vedu na Slovensku. V rozhovoroch sa dozviete, aké výzvy museli prekonať, aké hodnoty ich spájajú a čo ich motivuje neustále posúvať hranice výskumu a inovácií.
V dnešnej časti série spoznáte Mariána Šimka, ktorý stál na začiatku KInITu a dnes v ňom zastáva pozíciu zástupcu riaditeľky. Marián zároveň vedie tím pre spracovanie prirodzeného jazyka a výskumne sa venuje extrakcii informácií či modelovaniu jazyka. Sústreďuje sa najmä na to, ako môže umelá inteligencia podporiť boj proti dezinformáciám a prispieť k dôveryhodnejším jazykovým technológiám, a k týmto hodnotám v Kempelenovom inštitúte vedie aj mladé NLP talenty.
Čo ti utkvelo v pamäti z čias začiatkov a budovania inštitútu?
Pamätám si úplne prvé rozhovory so zástupcami priemyslu, ktorí sa neskôr stali našimi zakladateľmi. Potrebovali sme preukázať životaschopnosť nášho tímu, ktorý vtedy prišiel o svoje zázemie. Bolo treba jasne ukázať, že je tu skupina ľudí, ktorá má potenciál. Naši zakladatelia mali to správne, s nami kompatibilné hodnotové nastavenie a chceli podporiť dobrú vec. Nechceli, aby sme na Slovensku prišli o časť talentu, pretože aj to bolo v hre – skupina šikovných ľudí by sa mohla roztrúsiť po svete. Som veľmi rád, že sa nám napokon podarilo získať ich podporu.
Pamätám si aj rozhovory s kolegami výskumníkmi, ktorí boli na vážkach, či do toho vlastne ísť. Niektorí boli znechutení a rozmýšľali nad zmenou svojej kariéry z akademickej alebo vedeckej na inú. Vo viacerých prípadoch to nebolo jednoduché, ale nakoniec mnohí zostali a stále sú s nami, čo je úplne super.
Potom nasledovali rozhovory s Majkou, kedy sme preberali, ako by mohli byť na začiatku poskladané tímy. Kto by kde bol a ako by to mohlo vyzerať, aby to dávalo zmysel a aby sme už od začiatku vytvárali niečo, čo bude aj dlhodobo udržateľné.
A ešte mi v hlave utkveli spomienky na to, ako vznikal názov. Sedeli sme vtedy na nejakom online calle, keďže to boli ešte Covidom poznačené časy, a premýšľali sme nad tým, ako by sa ten inštitút mohol volať a akú by mal skratku. Chceli sme, aby to dobre znelo, aby sa to nepodobalo na niečo iné a aby to malo šancu sa neskôr stať dobrou značkou. Prediskutovali sme mnoho variantov, ale nakoniec vyhral práve Kempelenov inštitút, teda KInIT. Alternatívy boli IIIT, EICIT alebo dokonca KICIT.
Spomenieš si, čo bola tvoja najväčšia výzva úplne na začiatku? Čo je ňou dnes?
Pre mňa osobne bola jedna z najväčších výziev postaviť tím, ktorý teraz v KInITe vediem. Venuje sa téme spracovania prirodzeného jazyka. Na našom predošlom pracovisku sa zameranie na túto oblasť len formovalo. Tím nevznikol na základoch niečoho existujúceho, iba sme spojili viacerých rôznorodých ľudí s potenciálom.
Bola obrovská výzva dať tých ľudí dokopy, nastaviť fungovanie a postupne to stmeľovať tak, aby z toho vznikol skutočný tím, nie iba skupina ľudí s nejakými cieľmi. A to sa mi, dúfam, do značnej miery podarilo. Na úplnom začiatku sme boli len štyria, a dnes nás je už skoro 30.
Dnes je tá výzva iná alebo je to stále viazané na tím?
Dnes asi viacerí premýšľame nad udržateľnosťou, aby to, čomu sa dnes darí, dokázalo fungovať dlhodobo. To znamená preukázať, o čo sa snažíme už od samého začiatku – že aj na Slovensku môže vzniknúť nezávislý výskumný inštitút, ktorý bude pomáhať prepájať akadémiu s priemyslom a bude silným ekosystémovým hráčom pre podporu inovácií. Z dlhodobého hľadiska chceme byť čo najmenej závislý od donorov. Potrebujeme si na seba vedieť zarobiť, dokázať identifikovať a využiť príležitosti, ktoré tu na trhu sú, a vedieť to všetko prepojiť tak, aby vedecký a inovačný svet dokopy fungovali. A aby tu KInIT mohol byť čo najdlhšie.
V čom je NLP tvoja srdcovka? Čo ťa baví na tejto téme?
NLP znamená spracovanie prirodzeného jazyka a, keď to teraz trochu zjednoduším, celá tá oblasť je založená na porozumení komunikácie.
Komunikácia je nám ľuďom vlastná, je to v podstate taký evolučný stimul, kvôli ktorému sme sa stali inteligentnými bytosťami. Veľa technológií, ktoré dnes používame v každodennom živote, stojí práve na tom, že nám pomáhajú vysporiadať sa s komunikačnými problémami. Napríklad filtrovanie spamu (nevyžiadanej komunikácie) je ukážkový príklad aplikácie NLP, ktorú nosíme vo vrecku a funguje automaticky. Podobné inovácie tu dnes máme na každom kroku.
Práve pomáhať ďalej zlepšovať životy ľudí týmto spôsobom – zjednodušovaním úloh, kde je zapojený jazyk a komunikácia – je to, v čom vidím veľký potenciál.
Bol kľúčový moment, pri ktorom si mal pocit „wow, dokázali sme to“?
Ten moment prišiel vtedy, keď sa nám podarilo získať tretí alebo štvrtý grantový projekt. Vtedy som videl, že to už nebude náhoda alebo šťastie, ale že za tým naozaj niečo je – že máme potrebné know-how a naozaj vieme písať granty. Začal som veriť tomu, že „áno, toto je cesta“.
A ako ty vidíš budúcnosť KInITu?
Vidím ju ružovo. Za tých päť rokov sme dokázali značne rozšíriť svoj network. Máme veľa kontaktov, sme zapojení v mnohých konzorciách a moji kolegovia tam robia fantastickú prácu. Pre našich spolupracovníkov sme sa stali zodpovednými a spoľahlivými partnermi. Dôsledkom toho je, že už získavame pozvánky do nových projektov a konzorcií, nemusíme ich len sami proaktívne hľadať a niekoho presviedčať o našej kvalite. Vlak sa rozbehol a už nemusíme čeliť neistotám, ktoré tu boli na začiatku. Je to omnoho jednoduchšie a vieme z toho veľa čerpať. Aj keď nám nejaké veci ešte nevyjdú, už sme do istej miery etablovaní a medzinárodne rozpoznateľní.
Možno ešte nemáme excelentné vedecké individuality, aké by sme potrebovali, ale sme na najlepšej ceste to dosiahnuť. Ono je to aj zákonité – päť rokov je na niečo také veľmi krátka doba. Potrebujeme trochu počkať, aby naši experti ešte viac publikovali na špičkových fórach, a aby stabilne prichádzali ohlasy na ich prácu. Vo vedeckom svete to nie je nič nezvyčajné, ale chce to trpezlivosť. Potom to bude v KInITe ešte lepšie a verím, že týmto smerom aj kráčame.
