Facebook zaplavuje svet hejtom. Čo s tým?

Možno si pamätáte, keď ste sa pri čítaní noviniek na Facebooku „spravodlivo nahnevali“. Možno sa tak deje aj každý deň. Alebo patríte k tým, ktorí cítia bezmocnosť pri pohľade na toľko nenávisti. Zo sociálnych sietí tak odchádzate s pocitom, že svet smeruje k horšiemu a nedá sa to zastaviť. 

Opak je však pravdou. Ak neveríte, tak si môžete prečítať knihy ako Moc faktov, či Ľudskosť. Obe knihy predstavujú svetlú stránku ľudstva a dokazujú, že svet je stále lepším miestom na život. Ak je teda objektívne na tom svet stále lepšie, tak prečo je Facebook plný hejtu? 

Odpoveď sa skrýva sčasti v našom vnímaní – sme zvyknutí pamätať si skôr negatívne fakty, sčasti na tom majú vinu aj samotné médiá. Čítanosť negatívnych správ je totiž vyššia, a preto nám ich servírujú ochotnejšie a častejšie. 

Ak sme si niekedy v minulosti mysleli, že na sociálnych médiách budeme mať bez „cenzora“ dosah na úplne iný obsah, nemohli sme sa viac mýliť. Nielenže nás prepojenosť na sociálnych médiách nespasí, ale tie hejt a negativitu ešte zosilňujú. 

Hejt veľmi úzko súvisí s dezinformáciami, ktorými sa venujeme v rámci CEDMO hubu. Aj preto hate speech považujeme za jeden z indikátorov, ktoré poukazujú na pochybný zdroj informácií. Najskôr si povieme, čo je to hejt a následne vysvetlíme, ako Facebook k šíreniu hejtu prispieva. 

Hejt nie je v spoločnosti žiadnym novým fenoménom. Útoky na rôzne menšiny a zraniteľné skupiny obyvateľstva sa diali aj bez pomoci sociálnych médií. A následky týchto útokov už poznáme – či už to bol hon na čarodejnice alebo holokaust počas druhej svetovej vojny. Hejt je nebezpečný najmä tým, že spočiatku plíživo a nenápadne, potom stále agresívnejšie polarizuje spoločnosť. 

Najskôr si povedzme, čo hejt presne je. Využijeme na to definíciu, ktorú sme publikovali v spolupráci s Centrom spoločenských a psychologických vied SAV v našej štúdii. Na jej vytvorenie sme využili tzv. indikátory. Indikátory sú pozorovateľné a merateľné charakteristiky hejtu, ako je napríklad prítomnosť vulgarizmov alebo vyzývanie k násilnému správaniu. 

Ak vidíte na internete akékoľvek napádanie nejakej skupiny ľudí na základe:

Keď sú tieto skupiny osočované, zosmiešňované, ponižované a zastrašované, tak ide o hejt. Ak sa aj nenápadne popierajú ľudské práva, akýmkoľvek pokusom o obmedzovanie týchto ľudí, či ak sa nejaká skupina zbytočne generalizuje a šíria sa o nej stereotypy, ide o hejt. 

Nehovoriac o tom, keď sa priamo vyzýva k násiliu, či ak sa tejto skupine vulgárne nadáva, prípadne sa označujú inými dehonestujúcimi nálepkami či prezývkami. 

Napádaním skupín obyvateľstva na základe ich charakteristík sa hejt líši od šikany, ktorá je iným negatívnym fenoménom aj online sveta. Pri šikane si útočníci vyberajú zväčša jednotlivcov a dôvody pre šikanu môžu mať rôzne, ešte širšie ako pri hejte. 

Zaujímavé je, že oba tieto druhy antisociálneho správania bývajú často dláždené “dobrými úmyslami”, ako je ochrana vlastnej skupiny pred “nebezpečnosťou” tej druhej. 

Už Mary Aiken vo svojej knihe The Cyber Effect v roku 2016, upozorňovala, že online svet – a Facebook je jeho súčasťou – normalizuje nenormálne. Správanie, ktoré by sa dialo na periférii, a ktoré by ostalo záležitosťou niekoľkých jednotlivcov, sa vďaka sociálnym médiám normalizuje tým, že sa dostáva medzi široké publikum. 

V podobne zameranej skupine si ľudia svoje názory utvrdia a na ich rozšírenie do sveta stačí jeden influencer. To však vyplýva zo samotného charakteru sociálnych médií.

Ďalším stimulátorom hejtu sú samotné emócie. Donedávna panoval názor, že informácie nabité hnevom alebo úžasom sa prirodzene zdieľajú častejšie. 

Whistleblowerka z Facebooku Frances Haugen dokázala, že Facebook tieto emócie ešte vedome zosilňuje. Asi si pamätáte, keď Facebook v roku 2015 zaviedol pre reakcie nové emotikony. Ukázalo sa, že tieto emotikony spoločnosť využívala aj na manipuláciu s tým, aké informácie sú nám zobrazované. Podľa uniknutých dokumentov algoritmus Facebooku hodnotil statusy, ktoré ostatní označili emotikonom (napríklad tým nahnevaným) za päťkrát hodnotnejšie ako tie, ktoré dostali iba „páči sa mi“. Emotívne emotikony boli hodnotené aj 30 krát viac*. 

V praxi to znamená, že vyjadrenia, ktoré vzbudzovali hnev, sa ľuďom zobrazovali päť až tridsaťkrát častejšie ako tie neutrálne. V skutočnosti však ľudia nahnevaný emotikon používali najmenej, len 429 miliónov krát za týždeň. Pre porovnanie, lajkovali 63 miliárd krát a ”ľúbili” 11 miliárd krát. 

Takáto manipulácia obsahu nenechala chladných ani dátových vedcov samotného Facebooku. Zistili, že vyjadrenia vyvolávajúce hnev, veľmi často obsahovali dezinformácie (najmä zdravotné, ako napríklad tie o očkovaní), toxický obsah či obsah s nízkou hodnotou. Zlepšenie však neprichádzalo.  

Dôvodom boli zrejme zisky. Emotívny obsah totiž zapája používateľa viac. Až zistenie, že používatelia nemajú radi, ak ich posty majú nahnevané reakcie, presvedčili manažment na úpravu.  

Vďaka zníženiu počtu zobrazení príspevkov označených nahnevaným emotikonom, sa skutočne znížilo aj vystavenie používateľov dezinformáciám a násilnému obsahu. Zaujímavé bolo, že tieto úpravy nakoniec sociálnej sieti nijakým spôsobom neznížili zisky. Prebehol teda ďalší zbytočný sociálny experiment Facebooku na troch miliardách ľudí.

Roky aktívnej manipulácie emóciami na Facebooku však v spoločnosti zanechali svoje stopy aj mimo online prostredia. Dá sa pozorovať, že nahnevaná komunikácia a hejt prenikol hlboko do ľudskej komunikácie na najväčšej sociálnej sieti a stal sa takpovediac normou. Normou však v žiadnom prípade nemôže byť. 

Sme svedkami toho, ako lídri rôznych krajín hejt bežne používajú vo svojich prejavoch. Od populistických lídrov si pomaly zvykáme na prejavy sexizmu, xenofóbie, či osobné útoky na skutočné či domnelé motivácie  ľudí. 

Na úrovni jednotlivcov nie je až taký problém sa hejtu na Facebooku vyhnúť. Stačí prestať sledovať niektoré stránky a “priateľov”, prípadne na hejt nereagovať. Samotná ignorácia však problém hejtu nerieši. Práve naopak, bez opačných názorov sa agresori v nenávisti vzájomne utvrdzujú. Aj z tohto dôvodu sme písali o tom, že algoritmy veľkých platforiem potrebujú nezávislý dohľad, ktorý presadzuje aj Európska komisia.

Existuje množstvo iniciatív a frontov, ktoré sa snažia obmedziť negatívne dôsledky hejtu v online prostredí. Sú to predovšetkým nezávislí a overení overovatelia nežiaduceho obsahu (tzv. trusted reporters), výskumníci zo spoločenských, ale aj technických vied, či neziskové organizácie. V krajných prípadoch je to aj legislatíva, ktorá definuje právne následky šírenia hejtu. 

V KInITe sa venujeme aj možnostiam, ako hejt automaticky nájsť pomocou technológií založených na umelej inteligencii. Ale o tom bude ďalší článok. 

* V roku 2017, keď Facebook novinku zaviedol, médiá informoval, že emotívny obsah hodnotia „iba o trochu viac ako lajky“.