Zhodnotenie strategickej komunikácie SR

Jednou z foriem boja s dezinformáciami je strategická komunikácia štátnych inštitúcií, ktorej cieľom je systematicky, dlhodobo a proaktívne komunikovať dôležité témy občanom. Týmto spôsobom je možné preventívne šíriť pravdivé informácie, ako aj spätne reagovať na vznik nových dezinformačných naratívov.

Strategická komunikácia štátnych inštitúcií v SR sa výrazne zlepšila v uplynulom období, najmä počas COVID pandémie. Priestor pre jej ďalšie zlepšovanie je však stále výrazný. 

Odborníci z KInITu sa podieľali na analýze strategickej komunikácie slovenských  štátnych inštitúcií v rámci projektu, v ktorom sa GLOBSEC spolu s partnermi zo štátnej správy zameriava na zlepšenie strategickej komunikácie v priestore SR.

Analýza je vstupnou aktivitou spomínaného projektu. Jej cieľom bolo zhodnotiť aktuálne kapacity, potreby a nedostatky v štátnej správe tak, aby ďalšie fázy projektu mohli riešiť konkrétne nedostatky. Výsledky analýzy poskytujú prehľad vnímania strategickej, ale aj bežnej a medzirezortnej komunikácie a problematiky dezinformácií zo strany predstaviteľov štátnej správy. Analýza sa tiež zameriava na témy, ktoré dominovali na sociálnych sieťach, pričom poskytuje aj ukážky dobrej praxe. Výstupom analýzy je sada odporúčaní, ako zlepšiť strategickú komunikáciu v SR.

KInIT prispel do analýzy predovšetkým automatickou analýzou príspevkov publikovaných orgánmi štátnej správy, ministrov a pani prezidentky v období od 21.3.2020 do 10.3.2022 prostredníctvom metód strojového učenia.

Úloha KInITu sa skladala z dvoch častí:

Dáta pochádzali z databázy analytického nástroja CrowdTangle, celkový počet príspevkov bol 34 213.

Riešenie vyvinuté KInITom používalo prvky umelej inteligencie a pozostávalo z dvoch častí:

Týmto spôsobom sme získali témy a počty príspevkov, o ktorých jednotlivé profily najviac komunikujú. Proces sme zopakovali pre podtémy Ukrajina, EU, NATO a očkovanie. Výstup tematického modelovania ďalej spracovali a vyhodnotili experti z GLOBSECu.

Najdominantnejšou témou posledných dvoch rokoch boli opatrenia, testovanie, režim na hraniciach, zdravotná starostlivosť a celková situácia v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Najviac o pandémii informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR, silnou témou bola pandémia aj na rezortoch vnútra, obrany, kultúry a financií. 

Očkovanie bolo komunikované približne rovnako ako štyri zvyšné témy v grafe. Pojem „očkovanie“ ako taký bol za monitorovacie obdobie spomenutý 2 025-krát, čo predstavuje takmer 6% všetkých príspevkov

Zdroj: Veľké zastúpenie majú tiež témy polície, prípadne hoaxov a podvodov. 

Pozitívom je vysoký výskyt príspevkov o EÚ a NATO, ale aj spravodlivosť. 

Osobné príbehy zamestnancov alebo predstaviteľov rezortov sú používané mnohými orgánmi štátnej správy na poľudštenie svojej komunikácie.

Koncom sledovaného obdobia sa pochopiteľne zvýšil počet statusov ohľadom vojny na Ukrajine.

Analýza jednotlivých podtém poukázala aj na počty prispevkov a identifikovala predstaviteľov, ktorí tieto podtémy komunikujú najviac.

Európskej únii sa venovalo približne 7-8% z celkového počtu príspevkov. Vzhľadom na unikátnu úlohu, ktorú EÚ hrá pri rozvoji Slovenska a zásadný spôsob, akým zasahuje do mnohých oblastí každodenného života ľudí na Slovensku, sa jedná o relatívne nízke číslo.

Témy, ktoré AI systém nevygeneroval a ktoré by sme z hľadiska strategickej komunikácie očakávali, sú hodnotové naratívy na báze demokracie, tolerancie a ľudských práv. 

V príspevkoch všetkých inštitúcií (vyše 34 200) bolo slovo „demokracia“ spomenuté 426-krát, čo je približne 1,2%. Slovo „tolerancia“ bolo vo všetkých príspevkoch spomenuté iba 98-krát. Z pohľadu strategickej komunikácie mohla byť demokracia v témach viac prítomná.

Prečítajte si celú analýzu aj s výsledkami dotazníka o strategickej komunikácii, ktorí zodpovedali pracovníci štátnej a verejnej správy. Tiež sa dočítate o konkrétnych odporúčaniach, ako  komunikáciu inštitúcií s verejnosťou na Slovensku zlepšiť.