Twitter – Komunikačný nástroj pre výskumníkov

Nikto nám nepomôže spropagovať naše výskumné výsledky, ak to nespravíme sami.

Altmetrics alebo aj alternatívne metriky sa snažia prísť s lepším meraním diseminácie výskumu verejnosti. Robia tak pomocou rôznych parametrov, ktoré sledujú. Twitter patrí medzi jeden z hlavných sledovaných parametrov. Viac sa môžete dočítať tu.

Bez ohľadu na alternatívne metriky zistili autori článku, že citovanosť článkov propagovaných cez Twitter bola vyššia, ako bez tejto propagácie. Ako postupovali?

  • 112 článkov rozdelili v pomere 1:1 medzi kontrolnú skupinu a články propagované na Twitteri. 
  • Cieľom bolo mať skupiny rovnomerne vyvážené, niektoré typy článkov boli vylúčené (napr.: prehľadové články).
  • Každý propagovaný článok bol tweetovaný jeden raz určeným členom TSSMN (The Thoracic Surgery Social Media Network) a následne bol zdieľaný 11 delegátmi (sumárne 52,896 sledovateľov). Potom bol článok jeden rok sledovaný.
  • Citovanosť tweetovaných článkov bola +3.1±2.4 a netweetovaných +0.7±1.3

Podľa iného článku pomáha Twitter aj pri budovaní odbornej komunity. Využíva sa uzatváranie do bubliny, čo je za iných okolností negatívna vlastnosť sociálnych sietí. Medzi zaujímavé dopady patrí vytváranie bočných komunikačných kanálov na konferenciách, kedy sa do diskusií vedia zapojiť aj výskumníci, ktorí sa priamo zúčastňujú na konferencii.

Výskumníci v začiatkoch svojej kariéry sa vedia rýchlejšie integrovať do vedeckej komunity. Naopak už etablovaní výskumníci vedia rýchlejšie diseminovať svoje výsledky a nachádzať tak aj nové možné spolupráce.

Komunikácia vlastného výskumu na sociálnych sieťach medzi výskumníkmi má výhodu v podobe rýchlej spätnej väzby na konkrétne výskumné nápady a výsledky.

Vzhľadom na uzatváranie do bublín však netreba mať očakávania, že sa povedomie o realizovanom výskume dostane jednoducho aj medzi širšiu verejnosť. Ak výskumník systematicky pracuje na svojom publiku, jeho sledovatelia sú obvykle tiež z akademického prostredia.

LinkedIn vs. Twitter

Z podcastov Aalborg Univerzity vyplynulo, že Twitter je vhodný pre disemináciu výskumu, nové projektové príležitosti a možnosť sledovať novinky zo svojej výskumnej oblasti. Odporúčané je komunikovať v anglickom jazyku, ako svetovom jazyku pre vedu. 

Linkedin oproti tomu viacero výskumníkov hodnotilo ako vhodný nástroj pre nadväzovanie spolupráce pri priemyselných výskumných projektov. Angličtina je vhodná pre komunikáciu, ale bez problémov (niekedy až odporúčané) je komunikovať v národnom jazyku. Je to dané iným zložením publika, spôsobom komunikovania a cieľov, ktoré si kladieme na tieto sociálne siete.

Ako využívať Twitter ako výskumník?

Budovanie siete

Treba si dobre vybrať koho sledovať (výskumníci, konferencie, časopisy) v oblastiach, ktoré nás zaujímajú. Pre lepší dosah je dobré prepojiť sa aj so svojimi kolegami na pracovisku. Zaujímaví sú členovia projektových konzorcií. Aj keď projekt skončí, viete sa naďalej navzájom sledovať a pravdepodobne si do nejakej miery zostanete naďalej výskumne blízky. 

Pre budovanie siete sledovateľov je prospešné interagovať s “influencermi” vo svojej oblasti (like, retweet, komentáre) s citlivými zmienkami o vlastnom výskume. Pomáha zmieňovať organizácie, ktoré sú zapojené do daného výskumu.

Promovanie výskumu

Sociálne siete nikdy nezobrazujú zverejnený obsah všetkým našim sledovateľom. Medzi najjednoduchšie aktivity preto patrí znovupoužitie existujúceho obsahu v upravenom formáte na rozšírenie dosahu.  

Medzi ďalšie odporúčané kroky, ktoré vedia zvýšiť dosah príspevkov, patria:

  • Označovať ľudí a organizácie, ktoré sú spojené s výsledkami daného výskumu
  • Zvážiť používanie hashtagov. Netreba však skĺznuť k používaniu generických (#research), lepšie je používať konkrétnejšie hashtagy (#disinformation) alebo vygoogliť si trend v hashtagoch pre danú oblasť a vybrať tie, ktoré sú najbližšie našim potrebám.
  • Ak vyberáme časopis, do ktorého budeme posielať príspevok, tak jedným z pomocných kritérií môže byť aktívne propagovanie nových článkov daným časopisom na Twitteri. Je to vhodné rozhodovacie kritérium, ak zvažujeme kvalitatívne podobné časopisy.
  • Príspevky by mali obsahovať DOI k článku, grafické vizuály lepšie upútajú pozornosť ľudí. 
  • Pri pokročilejšom prístupe môžeme zvážiť vhodný čas na tweetovanie (napr. v stredu o 10:00 podľa nedávneho výskumu).
  • Je dobre mať oddelený profesionálny a súkromný účet.

Komunikácia na sociálnych sieťach nie je daná len generovaním nového obsahu. Je v poriadku interagovať s inými príspevkami, či zdieľať informácie, ktoré nás zaujali, ale nie sme ich tvorcom. Vtedy je potrebné dať zmieniť zdroj danej informácie, dať mu tým kredit a aj ho zatiahnuť tým do príspevku..

Koľko času je vhodné venovať propagácii svojho výskumu na sociálnych sieťach? 

Názory sa lišia. Niektorí uvádzajú nutné minimum päť tweetov denne, iné sa k tomuto číslu ani nepribližujú. Ideálne je násť si pravidelne čas (nemusí to byť denne), kedy sa tejto činnosti venovať. Treba mať na pamäti, že keď nespropagujeme svoj výskum my, tak to len výnimočne spraví niekto iný.