Kamil a Štefan úspešne obhájili svoje doktorandské práce

Práca skúma využitie pohybov rúk pre behaviorálnu biometrickú identifikáciu a autentifikáciu so zohľadnením vonkajších vplyvov. Tieto vplyvy nie sú zohľadňované v experimentálnych prostrediach, ale môžu mať významný vplyv pre biometrické riešenia nasadené v praxi.

V práci sa Kamilovi podarilo zistiť, že meniaci sa kontext (napr. telesné polohy) počas interakcie na mobilných zariadeniach významne ovplyvňuje chybovosť autentifikácie. Navrhol metódu na výber čŕt, ktoré môžu byť použité na budovanie kontextovo-špecifických biometrických modelov používateľa na zníženie chybovosti. Kamil takisto skúmal gestá rukami v prostrediach rozšírenej reality (XR) ako nový a komfortný spôsob identifikácie používateľa. Riešenie dosahuje úspešnosť porovnateľnú s inými typmi pohybov a škálovateľnosť pre desiatky používateľov. 

Kamil nakoniec určil biometrické črty a modely pre viaceré typy pohybov, ktoré sú odolné voči prelomeniu, t.j. scenáru, kedy útočník voľným okom odpozoruje a zreplikuje pohyby oprávneného používateľa. 

Výsledky práce pomôžu zvýšiť robustnosť behaviorálnych biometrických riešení voči meniacemu sa kontextu a voči pokusom o prelomenie. Obzvlášť v dobe, kedy sa v praxi čoraz viac presadzujú biometrické riešenia na viacfaktorovú identifikáciu a autentifikáciu.

Kamil je členom nášho Information Security tímu.

Dizertačná práca sa venuje reflexii súčasných podôb filozofie pragmatizmu vo vybraných oblastiach aplikovanej etiky, a to v bioetike, v medicínskej etike a v neuroetike. Štefan teoretické skúmania zameral na otázku, či je pragmatizmus relevantnou platformou na riešenie morálnych problémov v medicíne. Cieľom práce je ukázať potenciál pragmatizmu na riešenie problémov v danej oblasti. Realizácia cieľa sa uskutočňuje prostredníctvom riešenia problému pojmovo-kriteriálneho vymedzenia smrti človeka.

Filozofia pragmatizmu je svojbytná na riešenie problémov orientovaná metóda, charakteristická pluralizmom, falibilizmom, antidualizmom, nereduktívnym naturalizmom a blízkym vzťahom k vede. Štefan v práci identifikoval jej súčasné i perspektívne aplikácie vrátane určenia jej miesta a významu v príslušných oblastiach etiky.

Štefan v práci argumentuje, že aj vďaka svojim koherenciám s kognitívnymi vedami a neurovedami má pragmatizmus potenciál aj na riešenie neuromedicínskej problematiky. Uvádza zistenie, že viacerí pragmatisti sa prikláňajú k ireverzibilnej absencii (osobného) vedomia človeka ako ku koncepčne vhodnému, no aplikačne nejednoznačnému kritériu smrti človeka. Práca svojím obsahom usiluje o stanovený cieľ zistením, že filozofia pragmatizmu je v súčasnosti aktuálna a bohato zastúpená v rôznych oblastiach etiky a je relevantná a angažovaná aj na riešení morálnych problémov v priestore medicíny.

Štefan je členom nášho Ethics and Human Values in Technology tímu.