Európska noc vedy z pohľadu nášho doktoranda

Posledný septembrový piatok je už tradične venovaný Európskej noci vedy. Na tomto podujatí sa stretávajú výskumníci a inovátori s nadšencami vedy. Vďaka takýmto eventom sa môžete stretnúť aj s našimi talentovanými výskumníkmi a doktorantami. Santiago de Leon je jedným z nich. V rámci svojho PhD štúdia skúma ako používatelia navigujú rôzne rozhrania podobné Netflixu pomocou sledovania očí. Viac o jeho zážitkoch z podujatia si môžete prečítať v Santiagovom blogu.

Mal som tú česť pripojiť sa ku kolegom, ktorí reprezentovali KInIT na Európskej noci výskumníkov v Bratislave. Ako cudzinec a zahraničný študent neočakávam, že sa budem môcť vždy zúčastniť na týchto aktivitách, takže keď sa mi to podarí, je to veľmi vzrušujúce. Našťastie som sa nemusel obávať jazykovej bariéry. Moji kolegovia rýchlo presmerovali anglicky hovoriacich účastníkov na mňa, takže som sa mohol sústrediť len na vysvetľovanie môjho výskumu.

Vďaka tomu som si mohol túto akciu vychutnať naplno. Najlepšie na Európskej noci vedy je to, že som súčasťou miestnej komunity, a môžem diskutovať so študentmi, rodičmi, deťmi alebo dospelými, ktorí sa zaujímajú o vedu. Ako výskumníci chceme, aby naša práca ovplyvnila svet. Avšak naše výskumné aktivity (konferencie alebo publikácie v časopisoch) bývajú často vzdialené od každodenného života. Aj keď má naša práca vplyv na bežný život, stáva sa, že to osobne nezažijeme. Napríklad lekár vidí pacienta pred a po jeho liečbe, a pre lekára je to oveľa osobnejší, bližší zážitok. Dopad ich práce je hmatateľný a majú ho priamo pred očami, čo sa vo výskume často nestáva. 

Európska noc vedy je pre nás príležitosťou hovoriť s ľuďmi a dúfať, že ich zaujme náš výskum a zamyslia sa nad ním.  Ide ale hlavne o to, aby ich nadchla veda a pýtali sa otázky s cieľom objaviť niečo nové. Bez ohľadu na to, či je niekto vedec alebo nie, je podľa mňa jednou z najdôležitejších vecí v živote kladenie si otázok a premýšľanie, ktoré vedie k rastu (či už osobnému alebo akademickému/vedeckému).

Keď som teda študentov a ostatných účastníkov požiadal, aby si predstavili, ako by si prezerali rozhranie podobné Netflixu, zamysleli sa, podelili sa o svoj nápad so mnou a ostatnými, no a potom sa pýtali ďalšie otázky. Práve takáto skúsenosť je neuveriteľne obohacujúca. Jednou z najlepších častí výskumu je „aha“ alebo „heuréka“ moment, keď objavíte niečo, čo prináša šťastie, úspech, a často aj nadšenie podeliť sa o oň s inými. Myslím, že by sme sa mali snažiť, aby takýchto momentov bolo na svete viac. 

Osobne si nemyslím, že tento pocit musí byť len v tradičnej vede, ale všetko, na čom metodologicky pracujeme s cieľom zlepšiť a objaviť nepoznané, je veda, či už je to:

Takže každému, koho zaujíma veda, by som povedal, aby si našiel niečo, z čoho chce vytvoriť vedu.