Prieskum CEDMO: Tri štvrtiny Sloveniek a Slovákov vnímajú šírenie dezinformácií ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska

Nedávny prieskum CEDMO odhalil zaujímavé poznatky týkajúce sa šírenia dezinformácií na Slovensku. Špeciálna edícia tohto prieskumu, venovaná predovšetkým blížiacim sa prezidentským voľbám, sa zamerala na identifikáciu najčastejších dezinformačných naratívov v online prostredí. Realizovala ju výskumná agentúra Ipsos v spolupráci s projektom CEDMO, ktorého je KInIT partnerom.

Podľa prieskumu vníma šírenie dezinformácií na internete ako vážny problém 77 % slovenskej populácie, čo je najvyššia hodnota z doterajších výsledkov longitudinálneho prieskumu CEDMO Trends, ktorý sa realizuje od augusta 2023. Rovnako narástol počet ľudí, ktorí považujú dezinformácie za hrozbu pre bezpečnosť Slovenska (76 %). Vystavenými dezinformáciam sa cíti byť 39 % populácie. Aké naratívy sa na Slovensku najviac šírili vo februári, v mesiaci, ktorý predchádzal prezidentským voľbám? Koľko ľudí im dôveruje? A aké sú očakávania obyvateľov v súvislosti s voľbou novej hlavy štátu? Na tieto otázky odpovedajú zistenia tematickej správy o prezidentských voľbách na Slovensku. Okrem údajov zo spomínaného prieskumu obsahuje aj fakty zaznamenané fact-checkermi projektu CEDMO.  

Už v decembri 2023 sa v slovenskom online priestore dostala do popredia téma nadchádzajúcich prezidentských volieb. Téma vojny na Ukrajine, ktorá dlhodobo vedie z hľadiska frekvencie výskytu medzi dezinformačnými naratívmi, bola aktuálna najmä v súvislosti s volebnou kampaňou a pôsobením novej vlády Roberta Fica. Viac ako tretina ľudí na Slovensku sa napríklad domnieva, že vojna prebieha len na východe Ukrajiny, a nie v Kyjeve (36 %). Takmer tri pätiny obyvateľov a obyvateliek (58 %) zaznamenali túto nepravdivú správu počas februára. Rovnaký podiel respondentov a respondentiek (36 %) verí aj dezinformácii, že prezidentský kandidát Ivan Korčok je diplomat s americkým pasom a pred rokom 1989 donášal na svojich spolužiakov ako spolupracovník ŠtB. Ústav pamäti národa aj Archív bezpečnostných zložiek vyvrátili pravosť dokumentov, o čom informovali agentúry AFP a Demagog.sk. 

Viac ako štvrtina ľudí si myslí, že s novým prezidentom sa množstvo šírených dezinformácií zníži. Viac ako dve pätiny Sloveniek a Slovákov vnímajú pokusy o ovplyvňovanie volieb zo strany cudzích štátov ako veľký problém, tretina ich však za problém nepovažuje. Podobne ako pred parlamentnými voľbami na jeseň 2023 sa dve pätiny slovenskej populácie domnievajú, že nadchádzajúce prezidentské voľby budú pravdepodobne ovplyvnené Európskou úniou (42 %) alebo USA (42 %). Najmenej pravdepodobný je vplyv Českej republiky (17 %) a Číny (14 %), zatiaľ čo vplyv Ruska a NATO očakáva 32 % respondentov a respondentiek. Pravdepodobnosť vplyvu Maďarska sa pohybuje na úrovni 21 %. 

Tretina ľudí vyjadrila presvedčenie, že po prezidentských voľbách sa zvýši bezpečnosť občanov a občianok v krajine. Za najdôležitejšie faktory výberu prezidenta respondenti a respondentky označili čestnosť a morálku kandidáta, konkrétne navrhované riešenia z programu alebo snahu o zmenu politiky. 

Podľa slovenskej populácie je prezidentka Zuzana Čaputová v aktuálnej volebnej kampani podstatne nestrannejšia ako počas jesennej kampane v súvislosti s parlamentnými voľbami. V porovnaní s meraním z októbra 2023 si to myslí o 15 % viac Sloveniek a Slovákov. Zároveň tiež o 14 % menej ľudí deklarovalo, že Čaputová podporuje kandidátov, ktorí sú jej blízki, túto skutočnosť uviedla viac ako tretina opýtaných. 

Väčšina slovenskej populácie si nemyslí, že výsledky prezidentských volieb niečo zmenia. Viac ako tretina ľudí verí, že voľby zlepšia ekonomiku krajiny a pätina očakáva nárast príjmov. Podľa tretiny respondentov a respondentiek výsledky volieb povedú k zníženiu korupcie v krajine. Ďalej si 43 % opýtaných myslí, že dôjde k posilneniu demokracie. Naopak, v otázke podpory Ukrajiny sa názory populácie rozchádzajú – 22 % si myslí, že podpora bude pokračovať, zatiaľ čo 27 % predpokladá, že sa táto podpora zastaví. Zvyšných 51 % sa domnieva, že výsledky prezidentských volieb (alebo osobnosť nového prezidenta) nebudú mať žiaden vplyv na podporu Ukrajiny.

Od novembra 2023 sa v slovenských mestách konajú protivládne protesty. Na sociálnych sieťach koluje falošné video, na ktorom ľudia skandujú proruské heslá pred veľvyslanectvom USA v Bratislave. Podľa popisu mal byť záznam z februára 2024 a médiá o situácii neinformovali. V skutočnosti však išlo o video z marca 2023, keď sa v Bratislave konalo niekoľko demonštrácií za mier na Ukrajine a na podporu rokovaní s Ruskom. Na týchto protestoch zaznievali proruské heslá a slovenské médiá o nich v tom čase informovali.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine kolovali vo verejnom informačnom priestore aj údajné dokumenty, podľa ktorých sa Ukrajina dohodla s Alexandrom Sorosom, synom Georgea Sorosa, na prevode 400 hektárov pôdy. Tieto tvrdenia šírili aj ruské médiá a maďarská provládna tlačová agentúra. Objavili sa aj dezinformácie o údajnom majetku Volodymyra Zelenského na Západe – tentoraz mal ukrajinský prezident kúpiť vilu v Berlíne, kde kedysi býval nacistický minister propagandy Joseph Goebbels.

Šírenie falošných dokumentov sa dotklo aj slovenských politikov. Agentúra AFP upozornila, že údajný vodičský preukaz bývalého premiéra Igora Matoviča s nápisom „jazdiť len pod dohľadom“ bol v skutočnosti vytvorený ako satira. Z množstva zdieľaní a komentárov na sociálnych sieťach však bolo jasné, že ľudia verili, že ide o pravý dokument. Podobne sa stal virálnym aj falošný americký pas prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý bol vytvorený pomocou umelej inteligencie. 

Počas februára, podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, sa Slovenky a Slováci stretávali s dezinformáciami, ktoré súviseli  s vojnou na Ukrajine a s vyhláseniami rôznych politických osobností. V súčasnosti je veľmi aktuálna téma tzv. deepfakes. V tejto súvislosti bol slovenský premiér Robert Fico zneužitý vo videu vytvorenom umelou inteligenciou. V tomto videu láka ľudí na fiktívnu investičnú platformu spoločnosti SPP a sľubuje vysoký pasívny výnos z investície. Falošné deepfake video bolo vytvorené na základe záberov z Ficovho novoročného prejavu. Webová stránka uvedená vo videu je podvodná a snaží sa od používateľov získať osobné údaje. Spoločnosť SPP sa od nej dištancovala. Deepfake video s Robertom Ficom videla viac ako pätina Slovákov (22 %). Prevažná väčšina populácie považuje video za falošné alebo neautentické, len 7 % vyjadrilo opačný názor. 

Takmer polovica Sloveniek a Slovákov nevie, čo je to deepfake. Len necelé dve pätiny správne uviedli, že ide o zdanlivo reálny, umelo vytvorený obrázok, video alebo zvuk niečoho, čo sa nezakladá na pravde. Štyria z desiatich opýtaných deklarovali, že sa v posledných mesiacoch stretli s deepfake obsahom.

Prevažná väčšina respondentov a respondentiek súhlasí s tým, že prevádzkovatelia sociálnych sietí by mali odstraňovať deepfake obsah. Rovnako tiež súhlasia, že deepfakes zásadne zvýšia výskyt dezinformácií. Viac ako tri štvrtiny sa domnievajú, že ľudia prestanú dôverovať skutočným videám. Podľa dvoch tretín budú deepfake videá využívať politické strany na očierňovanie svojich politických konkurentov. 

Počas obdobia prieskumu (od augusta 2023) sa ukazuje klesajúci trend frekvencie reťazových e-mailov. Zatiaľ čo v auguste 2023 dostávalo reťazové e-maily aspoň raz týždenne 55 % populácie, vo februári 2024 sa podiel tejto skupiny ľudí výraznejšie znížil na 38 %. Takmer dve tretiny (62 %) opýtaných deklarovali, že za posledný mesiac nedostali ani jednu takúto správu.