Twitter – Komunikačný nástroj pre výskumníkov

Altmetrics alebo aj alternatívne metriky sa snažia prísť s lepším meraním diseminácie výskumu verejnosti. Robia tak pomocou rôznych parametrov, ktoré sledujú. Twitter patrí medzi jeden z hlavných sledovaných parametrov. Viac sa môžete dočítať tu.

Bez ohľadu na alternatívne metriky zistili autori článku, že citovanosť článkov propagovaných cez Twitter bola vyššia, ako bez tejto propagácie. Ako postupovali?

Podľa iného článku pomáha Twitter aj pri budovaní odbornej komunity. Využíva sa uzatváranie do bubliny, čo je za iných okolností negatívna vlastnosť sociálnych sietí. Medzi zaujímavé dopady patrí vytváranie bočných komunikačných kanálov na konferenciách, kedy sa do diskusií vedia zapojiť aj výskumníci, ktorí sa priamo zúčastňujú na konferencii.

Výskumníci v začiatkoch svojej kariéry sa vedia rýchlejšie integrovať do vedeckej komunity. Naopak už etablovaní výskumníci vedia rýchlejšie diseminovať svoje výsledky a nachádzať tak aj nové možné spolupráce.

Komunikácia vlastného výskumu na sociálnych sieťach medzi výskumníkmi má výhodu v podobe rýchlej spätnej väzby na konkrétne výskumné nápady a výsledky.

Vzhľadom na uzatváranie do bublín však netreba mať očakávania, že sa povedomie o realizovanom výskume dostane jednoducho aj medzi širšiu verejnosť. Ak výskumník systematicky pracuje na svojom publiku, jeho sledovatelia sú obvykle tiež z akademického prostredia.

Z podcastov Aalborg Univerzity vyplynulo, že Twitter je vhodný pre disemináciu výskumu, nové projektové príležitosti a možnosť sledovať novinky zo svojej výskumnej oblasti. Odporúčané je komunikovať v anglickom jazyku, ako svetovom jazyku pre vedu. 

Linkedin oproti tomu viacero výskumníkov hodnotilo ako vhodný nástroj pre nadväzovanie spolupráce pri priemyselných výskumných projektov. Angličtina je vhodná pre komunikáciu, ale bez problémov (niekedy až odporúčané) je komunikovať v národnom jazyku. Je to dané iným zložením publika, spôsobom komunikovania a cieľov, ktoré si kladieme na tieto sociálne siete.

Treba si dobre vybrať koho sledovať (výskumníci, konferencie, časopisy) v oblastiach, ktoré nás zaujímajú. Pre lepší dosah je dobré prepojiť sa aj so svojimi kolegami na pracovisku. Zaujímaví sú členovia projektových konzorcií. Aj keď projekt skončí, viete sa naďalej navzájom sledovať a pravdepodobne si do nejakej miery zostanete naďalej výskumne blízky. 

Pre budovanie siete sledovateľov je prospešné interagovať s “influencermi” vo svojej oblasti (like, retweet, komentáre) s citlivými zmienkami o vlastnom výskume. Pomáha zmieňovať organizácie, ktoré sú zapojené do daného výskumu.

Sociálne siete nikdy nezobrazujú zverejnený obsah všetkým našim sledovateľom. Medzi najjednoduchšie aktivity preto patrí znovupoužitie existujúceho obsahu v upravenom formáte na rozšírenie dosahu.  

Medzi ďalšie odporúčané kroky, ktoré vedia zvýšiť dosah príspevkov, patria:

Komunikácia na sociálnych sieťach nie je daná len generovaním nového obsahu. Je v poriadku interagovať s inými príspevkami, či zdieľať informácie, ktoré nás zaujali, ale nie sme ich tvorcom. Vtedy je potrebné dať zmieniť zdroj danej informácie, dať mu tým kredit a aj ho zatiahnuť tým do príspevku..

Názory sa lišia. Niektorí uvádzajú nutné minimum päť tweetov denne, iné sa k tomuto číslu ani nepribližujú. Ideálne je násť si pravidelne čas (nemusí to byť denne), kedy sa tejto činnosti venovať. Treba mať na pamäti, že keď nespropagujeme svoj výskum my, tak to len výnimočne spraví niekto iný.